Oficiální časopis Akademie věd ČR

 


Z monitoringu tisku

 

Akademický bulletin 2010–2015

Plakat_obalky_web.jpg



Stopy AB v jiných titulech

Stopa AB v dalších médiích a knižních titulech

Abicko  > archiv  > 2005  > únor  > obsah

Štrasburg – srdce Európy (Postrehy účastníka Valného zhromaždenia

Obrázek k článku Obrázek k článku 

Európa má dve hlavné mestá. V Bruseli sídli Európska komisia, v Štrasburgu Európsky parlament, Rada Európy a Európsky súd pre ľudské práva (Parlament však zasadá aj v Bruseli.) Na malom letisku v Štrasburgu víta prichádzajúcich nápis Strasbourg – coeur de l’Europe a socha Malého princa, pozváraná z nerezového plechu, so šálikom vejúcim vo vetre (ale aj v bezvetrí, lebo aj šálik je plechový).

Bol som tu v novembri 2004, keď si Štrasburg pripomínal 60. výročie oslobodenia (23. 11. 1944) vojskami generála Leclerca. V pešej zóne sú panely venované účastníkom bojov, ku ktorým patrili aj Jean Gabin, André Malraux a Alsasan Jean Marais. V meste sú dvojjazyčné nápisy vo francúzštine a alsaskom jazyku, blízkom nemčine (Langstross, Alter Kornmärik), ktoré svedčia o tom, že Strateburgum – mesto ulíc, išlo v priebehu storočí z rúk do rúk. Dnes je Štrasburg francúzsky.

Umiestnením vládnej štvrte pripomína Štrasburg bývalé hlavné mesto Spolkovej republiky Nemecko – Bonn. Nielen v tom, že obe ležia na Rýne. Hlavne v tom, že sú to mestá s pozoruhodným historickým jadrom, kam sa mocenské štruktúry nezmestili. Posunuli ich na perifériu. Bonn medzičasom metropolitné postavenie stratil. Štrasburg si ho v deväťdesiatych rokoch zabetónoval, alebo skôr zasklil obrovským palácom parlamentu, ktorý sa obracia k Rýnu oblúkom v podobe zovretejšieho bumerangu. Bumerang je symbolom návratu (o čom môže rozprávať nešťastný domorodec, ktorý si vystrúhal nový bumerang a starý nemohol zahodiť). Či mali architekti na pamäti práve toto, neviem. V každom prípade si môžem len ťažko predstaviť, že by sa parlament z tejto budovy vysťahoval a palác by sa poskytol nejakej rozhlasovej stanici (ako v Prahe po rozdelení Česko-Slovenska). Takže eventuálne sny o posunutí ťažiska Európy ďalej na východ sú zatiaľ nereálne. Môžeme však trvať na tom, že súčasné centrum Európy je umiestnené excentricky, lebo vzdialenosť Štrasburg – Krahule vzdušnou čiarou je 850 km. Uvidíme, či sa nám časom podarí, obrazne povedané, preliať časť rýnskej vody do Dunaja.

Palác parlamentu kolaudovali roku 1999 Jacques Chirac a predsedníčka parlamentu Nicole Fontaine. Dnes pred ním veje 25 zástav členských krajín Európskej únie, medzi nimi slovenská a európska zástava. Na európskej chýba 13 hviezdičiek. Na zástave USA je ich toľko, koľko má federácia štátov. Slovenské predstavy o hviezdičke a stoličke sa preto zatiaľ splnili iba čiastočne.

Čo mi vo vládnom centre Štrasburgu chýbalo, sú stojany na bicykle, ktoré sú v meste rozšíreným dopravným prostriedkom. Ako vlastne chodia poslanci do zamestnania? Ani moderné električky, tvarované ako supervlak TGV (čo je pri rýchlosti 40 km/h úsmevné), nemajú pri parlamente zastávku. Zato priestor medzi koľajnicami je namiesto štrku a obligátnej buriny vyplnený anglickým trávnikom. V parlamente mi chýbala väčšia ústretovosť voči návštevníkom, pokiaľ majú úprimnú snahu pochopiť, na čo je táto inštitúcia potrebná. Namiesto informačných centier vás vítajú blikajúce červené svetielka a dvere, ktoré sa dajú otvoriť iba zvnútra. Zvonka iba ak sa návšteva dohodne vopred.

Do Štrasburgu ma priviedla účasť na valnom zhromaždení Európskej vedeckej nadácie (ESF), ktorá bola založená roku 1974, mala preto tridsiate výročie. (Slovensko je v nej reprezentované Slovenskou akadémiou vied a Riadiaci výbor ESF zasadal v apríli 2004 v Smoleniciach). Výročie ESF malo byť poznačené hľadaním vízie, kam sa má nadácia uberať. Hlavná sekcia bola nazvaná Dlhodobý výhľad – provokatívne pohľady. Zúčastnila sa na nej aj europoslankyňa, podpredsedníčka parlamentného výboru pre priemysel, výskum a energiu. Informačný obsah toho, čo povedala, bol nízky. Profesionálni administrátori vedy povedali o niečo viac, iste to však nebolo fascinujúce a veľkolepé, čo stále zaznievalo od predsedníckeho stola. Sú to slová, ktoré sme sa zatiaľ nenaučili používať tak štandardne ako klasická a pokope držiaca stará Európa. "Newcomers" sú niekedy príliš úprimní. Ako napríklad Norbert Kroó, generálny sekretár Maďarskej akadémie vied, ktorý zobral výzvu "byť provokatívny" doslova a navrhol ESF zlúčiť s EUROHORC (European Heads of Research Councils). Veď sú to orgány zložené z tých istých ľudí! Rezonancia bola nulová. Na bankete sa k problému z inej strany priblížil Brian Flowers, zakladajúci prezident ESF z roku 1974. Za túto svoju zásluhu, ako aj za rozvoj vedy v Británii dostal neskôr hodnosť lorda. V nekráľovstvách sa to vybavuje krížom či medailou. "Načo sú všetky tie škaredé skratky?" – pýtal sa lord vo svojom príhovore. Najmenej sa mu páčila práve skratka EUROHORC.

Existujú aj ďalšie skratky, ktoré sa začínajú písmenami EU – ako EURYI, EUROCORES, EURAB, EURESCO. Niektoré sú relatívnym prínosom, iné vytvárajú aspoň nové "joby" vo sfére byrokratického riadenia európskeho výskumu.

ESF nedávno čiastočne konsolidovala svoju pozíciu prevzatím administratívy COST po tom, ako sa Európska komisia, ktorá COST podporovala, tejto zodpovednosti vzdala.

Nová integrovaná situácia Európy vytvára už iný vzťah medzi starými a novými členskými krajinami, ako pred 1. májom 2004, keď sme sedeli s rukami za chrbtom. Novým členom sa nepáči napr. to, že členský príspevok do ESF sa počíta podľa HDP krajiny, ale členmi ESF nie sú krajiny, ale vedecké inštitúcie, na ktoré vlády vynakladajú rozličný podiel HDP. (Na Slovensku dáva štát na vedu 0,3 % HDP, v Európe v priemere asi 0,8 %.) Odstránenie tejto disproporcie by chcelo zmenu štatútu. Prezident ESF Rainder J. van Duinen (Rainder z Dún) prisľúbil zaradiť túto otázku na rokovanie Riadiaceho výboru ESF s cieľom zaujať stanovisko v roku 2005/2006 (keď už možno nebude vo funkcii).

Celkovo sa dá konštatovať, že jednota Európy je zatiaľ iluzórna a občas zaznieva otázka, kto a ako dopláca na integráciu. Otázkou je však aj to, kto a ako z integrácie získava. Komu sa otvoril nový trh so 70 mil. obyvateľov, ako sa východná a stredná Európa vykupuje či sama seba rozpredáva do zahraničných rúk. A do úvahy treba brať aj to, že nové štáty sú nárazníkovým pásom únie na východe.

"Provokatívnu diskusiu" o budúcnosti ESF skončilo, ako poznamenal nemenovaný kolega z Poľska, vypustenie pary z kotla. Ambície stať sa Európskou výskumnou radou (ERC), ktorá má distribuovať, počínajúc 7. rámcovým programom, 2 mld eur ročne, sa nenapĺňajú. (Pritom je zaujímavé, že v sedemdesiatych rokoch ESF vznikla práve ako opozícia voči zámeru Európy založiť ERC. Vedci vtedy chceli ostať autonómni a stačilo im, že sa v ESF zlúčia národné agentúry a inštitúcie. Dnes, v novej Európe, tlačí už komunita komisiu do založenia ERC.) ESF bude zrejme ďalej organizovať spoluprácu a rozdeľovať zo svojho hľadiska virtuálne peniaze (reálne sú to peniaze členských inštitúcií). Na druhej strane dôležité stoličky v ERC sa budú rozdeľovať čo nevidieť a vo vzťahu k základnému výskumu Štrasburg prenechá časť priestoru Bruselu.

Valné zhromaždenie ESF sa rozišlo v novembri 2004 priateľsky. Každý však odchádzal so svojimi myšlienkami, ktoré sa dajú najlepšie usporiadať počas prechádzky po starom Štrasburgu. Jeho kolorit tvorí monumentálna katedrála s jednou vežou (druhú nedostavali), pitoreskná štvrť Petite France s dominanciou nemeckej stavebnej "fachwerk" techniky a kanály s dômyselne riešením systémom starých hradiel, napájané vodou z Rýna. Pod nohami šuchoce lístie, ktoré nabáda zarecitovať nejakú báseň. Lístia je veľa, lebo je tu veľa stromov a málo zametačov.

S atmosférou harmonizuje aj alsasko-francúzsky Bratwurst so choucroute (kyslá kapusta). Dúfam, že rozpínavý McDonald’s ich z ulíc nevytlačí. Na jednom z námestí má sochu objaviteľ kníhtlače Gutenberg, ktorý tu pôsobil a vďaka ktorému Štrasburg v 15.–16. storočí zbohatol z kníhtlače. Kultúrny rozmer Štrasburgu prilákal kedysi aj univerzitného študenta menom Goethe.

Keby som mal žiť v zahraničí, asi by som si zvolil toto mesto.

ŠTEFAN LUBY,
predseda SAV