Oficiální časopis Akademie věd ČR

 


Z monitoringu tisku

 

Akademický bulletin 2010–2015

Plakat_obalky_web.jpg



Stopy AB v jiných titulech

Stopa AB v dalších médiích a knižních titulech

Abicko  > archiv  > 2005  > leden  > obsah

Víchrica v Tatrách

Obrázek k článku Obrázek k článku Obrázek k článku Obrázek k článku 

Když se v pátek 19. listopadu 2004 večer roznesla neuvěřitelná smutná zpráva o kalamitě na Slovensku vyvolané silnou vichřicí, zvlášť zatrnulo astronomům, geofyzikům a meteorologům, protože dobře víme, že naši slovenští kolegové mají ve Vysokých Tatrách řadu jedinečných vědeckých pracovišť, především observatoře na Skalnatém Plese a Lomnickém štítě.
Naštěstí jsme se díky elektronické poště brzy dozvěděli, že právě tato klíčová pracoviště přežila pohromu prakticky bez poškození. Všechny meteorologické přístroje po celou dobu zuřivé vichřice měřily, a tak se podařilo průběh kalamity dobře odborně zdokumentovat.
I když úplné vyhodnocení průběhu ničivého meteorologického jevu si vyžádá delší dobu, obrátili jsme se na své kolegy z pracovišť ve Staré Lesné/Tatranské Lomnici s žádostí o předběžné shrnutí příčin a průběhu úkazu, který je v dějinách Slovenska naprosto ojedinělý. Chtěl bych všem spoluautorům zprávy poděkovat, že ji stihli exkluzivně pro Akademický bulletin v krátké době připravit.

JIŘÍ GRYGAR

Čiernym dňom bol pre Vysoké Tatry 19. november 2004, počas ktorého bol v pásme nadmorskej výšky 750 až 1200 m zničený les s výmerou cca 100 km2. Padajúce stromy na mnohých miestach poškodili elektrické vedenie a budovy, prerušili dopravu. Po troch až štyroch hodinách sa vplyvom silného vetra južné svahy Tatier zmenili na nepoznanie. Každý, kto bol počas tejto udalosti vo Vysokých Tatrách, si určite položil otázku, prečo sa takéto niečo stalo?

Silný vietor na Slovensku predpovedali meteorológovia minimálne deň dopredu. Z pohľadu synoptika sa situácia dala charakterizovať nasledovne: Po zadnej strane tlakovej níže s centrom nad južným Poľskom do našej oblasti postúpil v piatok 19. novembra 2004 od severozápadu studený front. S prechodom frontu bola spojená výrazná zmena smeru prúdenia z juhozápadného – západného na severozápadné. Rýchlosť vetra dosahovala krátko pred prechodom frontu a po prechode frontu v oblasti Tatier hodnoty, ktoré zodpovedajú podľa Beaufortovej stupnice víchrici, na niektorých miestach v kratších časových intervaloch až mohutnej víchrici. Nárast rýchlosti vetra súvisel s výrazným tlakovým gradientom medzi zadnou stranou oblasti nízkeho tlaku nad Poľskom a prednou stranou tlakovej výše nad Grónskom. Severozápadné až severné prúdenie s vysokou rýchlosťou vetra, ktoré vznikalo medzi týmito tlakovými útvarmi, zasiahlo oblasť Tatier po prechode frontu. Stred hlbokej tlakovej níže, s ktorou bol spojený prechod spomínaného frontu, sa nachádzal v oblasti južného Poľska (asi 50 °N), blízko Vysokých Tatier. Presun tlakovej níže je

v týchto relatívne vysokých zemepisných šírkach zriedkavý. Škody, ktoré v Tatrách vznikli, sú spôsobené vetrom. Meteorológovia pri tomto fenoméne obyčajne zaznamenávajú jeho smer, priemernú rýchlosť a nárazy – okamžitú rýchlosť vetra. Pre zaradenie sily vetra pod¾a Beaufortovej stupnice je určujúca priemerná rýchlosť vetra v 10minútovom intervale. Z hľadiska účinkov vetra je dôležité brať do úvahy nielen prvé dve charakteristiky, ale aj tretiu – charakter nárazov vetra. Vietor, ktorý spôsobil kalamitu vo Vysokých Tatrách, môžeme podľa záznamov anemografov jednoznačne charakterizovať ako nárazový. Ïalším faktorom, ktorý hral úlohu hlavne v nerovnomernom rozložení poškodenia lesa, je zložitý charakter reliéfu v tejto horskej oblasti a orografické efekty, ktoré pri vhodnej orientácii prekážky voči prúdeniu mohli vyvolať dodatočné zvýšenie rýchlosti vetra. K takýmto fenoménom možno zaradiť dýzový efekt, ktorý vzniká vtedy, ak sa prúdenie dostáva do zúžených oblastí vymedzených napr. korytom rieky v úzkej doline. Efekt stlačenia prúdnic sa prejavuje pri prúdení v smere na prekážku tam, kde sa náhle zväčší strmosť svahu. Orografické zosilnenie vetra pozorujeme aj pri výskyte tzv. padavých vetrov po prekonaní prekážky prúdením.

Čo meteorológovia vo Vysokých Tatrách 19. novembra 2004 namerali? K dispozícii sú merania z meteorologických staníc Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Geofyzikálneho ústavu SAV a Výskumnej stanice TANAPu. Synoptické stanice Poprad-letisko a Poprad-Gánovce reprezentujú situáciu v Popradskej kotline. Na západnej strane Vysokých Tatier sa nachádza synoptická stanica na Štrbskom Plese. Prevažná väčšina meraní je sústredená na juhovýchodne orientovanom svahu Lomnického masívu, kde prevádzku staníc zjednodušuje prítomnosť lanovej dráhy. Tu sa nachádzajú dve klimatické stanice v Starej Lesnej (810 m n. m.) a na Skalnatom Plese (1770 m n. m.), synoptická stanica na Lomnickom štíte (2634 m n. m.) a automatické stanice VS TANAP umiestnené na stožiaroch lanovej dráhy 30 m nad povrchom na stanici Tatranská Lomnica-Štart vo výške 1200 m n. m. a na tzv. 9. stožiari vo výške 1500 m n. m.

V meraniach teploty vzduchu, atmosférického tlaku, relatívnej vlhkosti vzduchu a vetra je na všetkých spomínaných staniciach 19. 11. 2004 dobre vyjadrený prechod studeného frontu. Výrazný bol pokles tlaku vzduchu pred prechodom frontu, až na hodnoty blízke najnižším hodnotám nameraným na staniciach, čo súvisí aj s blízkym centrom hlbokej tlakovej níže. Na všetkých staniciach sa tiež prejavil náhly pokles teploty vzduchu, ktorý je lepšie vyjadrený na staniciach vo vysokých polohách. Na Skalnatom Plese bola priemerná hodinová teplota medzi 13. a 14. hodinou –1,5 °C, medzi 19. a 20. hodinou –12,2 °C; v Popradskej kotline (v Poprade-Gánovciach) bola priemerná hodinová teplota medzi 13. a 14. hodinou 4,7 °C, medzi 19. a 20. hodinou –2,1 °C. Relatívna vlhkosť vzduchu poklesla najvýraznejšie, pod hodnotu 50 %, na nižšie položených staniciach Poprad-Gánovce a Stará Lesná. Na vyššie položených staniciach sa tento pokles prejavil nevýrazne aj kvôli väčšiemu poklesu teploty vzduchu.

Pri vyhodnocovaní smeru a rýchlosti vetra najviac informácií poskytujú záznamy z anemogramov univerzálnych anemometrov, ktoré priebežne zaznamenávajú smer, priemernú rýchlosť aj nárazy vetra. Na všetkých staniciach sa pred prechodom studeného frontu pozorovalo prúdenie z juho-západu (SW) až západo-juho-západu (WSW). Výnimkou boli stanice Štrbské Pleso a Tatranská Lomnica-Štart, kde bolo pred prechodom frontu pozorované západné (W) až západo-severo-západné (WNW) prúdenie, ktoré po prechode frontu nadobudlo severný (N) smer a rýchlosť vetra v nárazoch tu nepresiahla 30m/s. Po prechode frontu sa smer vetra zmenil na väčšine staníc na západo-severo-západný (WNW) až severo-západný (NW). Prechod frontu, ktorý sa na záznamoch anemometrov prejavuje náhlou zmenou smeru a nárastom rýchlosti vetra, sa na sledovaných staniciach prejavuje v rôznych časových intervaloch, čo súvisí s rozdielnou orografiou v okolí staníc. Zosilnenie rýchlosti vetra a nárazov vetra medzi 18.–19. hodinou na Skalnatom Plese pri západnom prúdení môže súvisieť s orografickým prekonávaním Lomnického sedla prúdením zo západo-severo-západu (WNW). Pre túto stanicu je orografické zosilnenie západnej zložky prúdenia typické. Na stanici Stará Lesná sa však najväčšie nárazy vetra a priemerná rýchlosť vetra pozorovali už v čase medzi 15:30–17:30 zo severozápadu (NW). Z oblasti podhoria Vysokých Tatier medzi Štrbským Plesom a Starou Lesnou merané údaje o sile vetra nie sú k dispozícii, hoci následky silného vetra sú v mnohých lokalitách tejto oblasti ničivejšie, v porovnaní s okolím Starej Lesnej. Na nárazoch vetra presahujúcich 30 m/s meraných v Popradskej kotline sa pravdepodobne podpísalo zosilnenie rýchlosti prúdenia pri prechode z Liptovskej do Popradskej kotliny cez zúženú a vyvýšenú oblasť okolo Štrby. Zo staníc, ktorých merania vetra máme k dispozícii, sa v pásme najväčšieho poškodenia lesa nachádza stanica Stará Lesná. Tu trval silný nárazový vietor presahujúci v nárazoch rýchlosť 30 m/s od 15:20 do 18:20 hod.

Akou mierou sa na zničení rozsiahlych oblastí lesa vo Vysokých Tatrách podieľal charakter a trvanie nárazového vetra, okamžitý stav pôdy, alebo reliéf terénu v súčasnosti nie je ešte celkom jasné. Je ale pravdou, že takémuto dlhotrvajúcemu silnému nárazovému vetru neodolali ani porasty s prirodzeným drevinovým zložením a optimálnou priestorovou štruktúrou. Neobvyklosť situácie z 19. 11. 2004 na podhorí Vysokých Tatier dokumentuje aj vyhodnotenie výskytu vetra so silou presahujúcou 6 st. pod¾a Beaufortovej stupnice. V Starom Smokovci bola v období 1951–1960 pravdepodobnosť výskytu takéhoto vetra 0,1 %.

Urobiť komplexné zhodnotenie situácie 19. 11. 2004 vo Vysokých Tatrách po stránke meteorologickej, ako aj z hľadiska lesníckeho výskumu a definitívne vyhodnotenie škôd bude možné až po spracovaní všetkých dostupných informácií. Komplexné vyhodnotenie meteorologickej situácie bude uverejnené v Meteorologickom časopise SHMÚ.

Autori vyjadrujú poïakovanie dr. M. Chmelíkovi a dr. P. Záhoranskému z SHMÚ za poskytnutie dostupných údajov.

Mgr. ANNA PRIBULLOVÁ, CSc.,
Ing. SVETLANA BIČÁROVÁ,
Meteorologické observatórium
Geofyzikálneho ústavu SAV, Stará Lesná

Ing. PETER FLEISCHER,
Výskumná stanica, Tatranský národný park,
Tatranská Lomnica


StanicaZemepis.súradnice Max.náraz vetra Max. priem.hodinovárýchlosťvetra
m n. m. zem. dĺžka zem. šírka m/s km/h smer čas (SEČ) m/s km/h smer čas (SEČ)
Poprad-Gánovce 706 20°19’E 49°02’N 32,5 117 WNW 14:44 16,9 61 WNW 15–16
Poprad-letisko 695 20°15’E 49°04’N 34,3 123 WNW 14:21 15,3 55 W-WNW 14–16
Stará Lesná 810 20°17’E 49°09’N 45.2* 163* NW 17:27 19,7 71 NW 16–17
T. Lomnica-Štart 1200 20°15’E 49°10’N 15 54 19:15 11,4 41 NW 18–19
T. Lomnica 9. stožiar 1520 20°14’E 49°11’N 63 227 16:56 19,2 69 NNW 19–20
Skalnaté Pleso 1770 20°14’E 49°11’N 53,8 194 W 18:54 19,7 71 W 18–19
Lomnický štít 2634 20°13’E 49°12’N 46,1 166 W 15:27 WNW
Štrbské Pleso 1361 20°03’E 49°07’N 25* 90* NNW 15:30* N 15–17*

*Údaje zistené nepresne, kvôli presiahnutiu rozsahu registračných prístrojov, alebo kvôli prerušeniam merania.

Maximálny náraz vetra a najvyššia priemerná hodinová rýchlosť vetra nameraná na meteorologických staniciach vo Vysokých Tatrách 19. 11. 2004