Oficiální časopis Akademie věd ČR

 


Z monitoringu tisku

 

Akademický bulletin 2010–2015

Plakat_obalky_web.jpg



Stopy AB v jiných titulech

Stopa AB v dalších médiích a knižních titulech

Abicko  > archiv  > 2003  > únor  > obsah

50. výročí SAV

Obrázek k článku Obrázek k článku Obrázek k článku 

V rámci opravdu nadstandardních styků mezi AV ČR a SAV pozval předseda SAV profesor Štefan Luby členy vedení AV ČR na Novoroční koncert pořádaný 10. ledna 2003 u příležitosti 50. výročí založení SAV. Česká delegace: F. Šmahel, J. Niederle, J. Rákosník s chotí, V. Petrus a J. Velemínský měla to potěšení oplatit návštěvu reprezentantů SAV na novoročním koncertu Akademie věd ČR 5. ledna t.r. a vyslechnout výborný komorní koncert v nádherném prostředí Primaciálního paláce v zasněžené Bratislavě. Na koncertě zazněly vybrané árie ze známých oper v provedení předních pěvkyň a pěvců Slovenského národního divadla a houslové skladby s brilantním mladých slovenským houslistou.

Úvodní slovo pronesl předseda SAV Prof. Ing. Štefan Luby, DrSc., a jeho projev byl natolik zajímavý a poutavý, že ho s autorovým souhlasem otiskujeme v plném znění.

Na začiatku roka 2003, v ktorom si pripomíname 50. výročie vzniku Slovenskej akadémie vied, je mojim zámerom vzdať poctu Matejovi Belovi, prvému iniciátorovi vzniku učenej spoločnosti na území Slovenska. Aby sme sa o ňom dozvedeli viac, navštívila delegácia SAV počas svojho výjazdu na stredné Slovensko koncom roka 2002 aj jeho rodisko - Očovú. Neďaleko kostola tu stojí bronzové kreslo, ktoré zmajstroval v r. 1984 Ján Kulich. Posadil do neho miestneho rodáka - veľkú ozdobu Uhorska - Mateja Bela. Bel sedí pohodlne opretý, ruky má prekrížené na prsiach, pozoruje okolie s výrazom duchovného nadhľadu, čo v kultúrne vyspelej Očovej nie je o nič ľahšie ako v Bratislave alebo vo Viedni.

Intelektuáli bývajú často stvárnení v sediacej polohe. Vedu a kultúru treba vysedieť, ak nás sudičky na túto rolu vybavili a podsypali. Albert Einstein sedí na lavičke v parku vo Washingtone. Mikuláš Koperník na Krakovskom predmestí vo Varšave. Neďaleko neho sedí zamyslený kardinál Wyszynski. Zamyslenú sochu poznáme podľa toho, že si podopiera hlavu rukou. Pavol Országh Hviezdoslav sedí na svojom námestí v Bratislave. Všetci už oddychujú, básnik stále píše, akoby chcel zmenšiť deficit poézie v našom živote.

Vráťme sa však k Matejovi Belovi, ústrednej postave tejto úvahy. Narodil sa v roku 1684. Stredné vzdelanie získal a jazyky si osvojil v Banskej Bystrici, Bratislave, Veszpréme a Pápe. Filozofiu a teológiu študoval na univerzite v Halle. V Bratislave pôsobil ako rektor ev. gymnázia a farár. Zomrel roku 1749 na následky mŕtvice. Pochovali ho v Bratislave.

Životopisné údaje citujem stručne. Mojim hlavným zámerom je poukázať na Belov prínos pre rozvoj vedy a jej organizácie, ktorý je pozoruhodný. Mohol byť ešte väčší, keby nebol zomrel pomerne mladý. Žiaľ, aj múdri ľudia majú v živote iba toľko času, ako tí, ktorí si na prídavné meno "múdry" nemôžu robiť nárok.

M. Bela radíme ešte k polyhistorom. Hoci polyhistorizmus sa v jeho dobe aj v nevyzretých vedeckých podmienkach Uhorska stával už prežitkom. Ale ambiciózny Belov projekt Posol Starého a Nového Uhorska do tejto kategórie ešte patril. Iba v časti Nové Uhorsko sa mal zaoberať históriou, zemepisom a prírodou. Bel však skoro zistil, že takýto veľký projekt je nad sily jednotlivca, aj keď oplývajúceho encyklopedickými vedomosťami. Ustúpil od neho a sústredil sa na menší projekt zemepisu Uhorska - Notitia Hungariae novae historico-geographica.

Tieto poznámky sú užitočné na pochopenie toho, že osobné peripetie priviedli Bela k zámeru organizačne podchytiť vedecký život. Vtlačiť mu také atri-búty, akými sa neskôr stali špecializácia, spolupráca, koordinácia. Bel sa ešte vyprofilovať a uzavrieť do ulity špecializácie nestihol.

Začiatkom 17. storočia začali v Európe vznikať učené spoločnosti - akadémie vied. Stávali sa nástrojom rozvoja vedeckého života. Prvé - ešte nestabilné - založili v Taliansku, ďalšie - trvalky - v Anglicku a Francúzsku. Na ne nadviazali svojimi akadémiami Nemecko, Rusko a ďalšie krajiny. Bel a spolupracovníci, ktorých okolo seba sústredil, pri- šli v roku 1735 s návrhom na založenie Učenej spoločnosti so sídlom v Bratislave (De litteraria societate Posonii instituenda). Na naše vtedajšie pomery s veľkým časovým predstihom. To podčiarkuje ich predvídavosť a zároveň vysvetľuje, prečo sa projekt naplnil omnoho neskôr.

V preambule návrhu Matej Bel píše: "Pretože je isté, že je sotva v Európe nejaká krajina, v ktorej by boli vedy na tom horšie ako v Uhorsku, dali si ušľachtilí synovia vlasti námahu, aby tento nedostatok zo všetkých síl odstránili". Odvtedy už pretieklo veľa vody aj riekami omnoho menšími, ako v tejto súvislosti často citovaným Dunajom. Môžeme si preto položiť otázku, či spomínaný výrok prestal platiť. Čiastočne áno. Uhorsko už neexistuje. Ale keby sme Bela chceli pretlmočiť do dnešnej reality, bola by príhodná formulácia, že "spomedzi krajín bývalého Uhorska je sotva nejaká krajina, v ktorej by boli vedy na tom horšie ako na Slovensku". Vývoj Slovinska a Maďarska je toho dôkazom a parafrázovaný Belov výrok mementom.

Ďalšia časť Belovej preambuly by mohla ostať, ovšem s doplnením ušľachtilých dcér vlasti, ktoré sa so synmi vlasti usilujú deficit vo vedách odstrániť. Veď bez dcér sa už dnes nezaobíde nielen ekonómia, ale ani matematika, ktorú Bel ešte celkom správne zaradil do I. triedy učenej spoločnosti - k filológii, chronológii resp. k hudbe. Matematika neskôr zakotvila v triede prírodných vied súčasných akadémií, kde má viacej používateľov.

Druhá Belova trieda bola právnická. Tretia trieda bola prírodovedno - ekonomická. Obsahovala fyziku, chémiu, uľahčenie obchodu, rozvoj mechaniky. Ekonómia v tejto triede súčasných akadémií neostala. Osobitne je to škoda dnes, keď integrácia navlieka ekonómii zvieraciu kazajku politiky a menej ohľadov sa berie na exaktné analýzy.

Najvyšším príkazom Belovej učenej spoločnosti mala byť česť božia, služba panovníkovi, úcta a užitočnosť národu a vlasti. Dnes by sme povedali etika, kontrola génových manipulácií, expertízy pre politické orgány, aplikácia výsledkov v praxi. Európska pridaná hodnota by nahradila uhorskú pridanú hodnotu, keby Bel tento termín používal. Implicitne ho však v jeho diele cítime. U Bela vlastne cítime takmer všetko, čo sa dnes označuje heslom "knowledge based society", aj keď na inej technologickej a informačnej úrovni.

Belov zámer v 18. storočí nevyšiel. V roku 1746 jeho autor napísal: "Skôr ako táto najúctihodnejšia inštitúcia zapustila korene... bola prerušená a zničená tými, ktorí by o sebe mysleli, že sú jedinými vedcami a že sú Atlantami vo všetkých vedách". Ján Tibenský uvádza aj konkrétnejší názor, prečo Učená spoločnosť nevznikla. Všetci 12 navrhovaní členovia boli protestanti.

Projekt učenej spoločnosti na Slovensku sa naplnil po nasledujúcich pokusoch Maximiliána Hella, Andreja Kmeťa, Ľudovíta Nováka a ďalších. Preto Slovenská akadémia vied a umení - priama predchodkyňa SAV - vznikla iba pred 60. rokmi. Škoda, že prvých a najťažších sto rokov nemáme už za sebou. Nevadí. Keď si Royal Society v Londýne bude pripomínať v roku 2162 svoju 500-ročnicu, naša akadémia bude mať pomerne okrúhlych 220 rokov a to bude z historického hľadiska už celkom povznášajúci pocit. Naši potomkovia si pri tejto príležitosti iste tiež pripomenú M. Bela, zájdu do jeho pamätnej izby v Očovej a nechajú sa zvečniť pri soche na námestí jeho rodnej podpolianskej obce na nejaké "nanotechnológické" pamäťové médium.

V tomto období 10. výročia vzniku Slovenskej republiky máme však aj ďalší dôvod pripomínať si Mateja Bela. Bela - apologéta mnohonárodnostného Uhorska, rovnoprávnosti a autochtónnosti - teda pôvodnej územnej príslušnosti - Slovákov v Uhorsku. Aj na tomto poli vykonal dosť. Jeho metódy boli mierne a tolerantné, ale dôsledné.

V Matejovi Belovi máme predobraz autentického vedeckého pracovníka v dnešnom ponímaní, ktorý sa prelína s úlohou vedca - organizátora. Uplatňoval princíp "ad fontes": je známy výrokom: "Otvorme konečne lakomé skrine" (archívy). S ním vošiel do histórie našej vedy pojem žiaka - nasledovníka. Obstál by aj v scientometrii. V mennom registri prvých troch zväzkov "Priekopníkov vedy a techniky na Slovensku" nájdeme na Bela 61 odkazov. (O jeden predbehol druhého v poradí - Dionýza Štúra). A čo môže vedeckého pracovníka potešiť viac, ako uznanie od súčasníkov, ktoré sa rodí najťažšie? Dostal ho od nikoho menej významného, ako od Daniela Fischera, ktorý ho nazval zakladateľom uhorskej geografie.

Slovenská akadémia vied vydala pri 300-ročnici M. Bela pamätnú medailu a encyklopedický program SAV vrátane Veľkej slovenskej encyklopédie vychádza pod názvom Beliana s Belovou podobizňou ako logom. V Banskej Bystrici založili Univerzitu Mateja Bela, dnes jednu z najväčších na Slovensku. Sú to významné formy uznania za jeho priekopnícke činya úsilie o modernizáciu vedeckého života u nás.

Štefan Luby